Nohejbal (anglicky “footballtennis”, nemecky “fussballtennis”), športová hra, ktorá vznikla ako obdoba (doplnok) futbalu, sa už v minulosti hrával v rôznych krajinách (Nemecko, Švédsko, Česko a pod.), podľa vlastných pravidiel.

Na Slovensko prišiel nohejbal z Čiech, v ktorých sú prvé zmienky o ňom už z roku 1922 a vtedy sa mu ľudovo hovorilo “futbal cez šnúru”. K nám ho priniesli pražskí futbalisti, po vojne, v roku 1945 do Piešťan, keď si ako pacienti miestnych kúpeľov krátili čas na volejbalovom ihrisku kúpaliska Eva obľúbenou zábavou – “hrou cez špagát”. Spoluhráčmi sa im stali miestni vodní pólisti a plavci, ktorí sa túto hru rýchlo naučili. Neskôr miestny majiteľ brašnárstva Štefan Bartovic “ušil” prvú nohejbalovú sieť 30-40 cm širokú, uchytenú na stĺpoch gumami. Do veku 75 rokov aj nohejbal v Piešťanoch aktívne hrával, umrel ako 80 ročný a je ho možné označovať za zakladateľa nohejbalu na Slovensku.

Druhou známou lokalitou sa stáva Martin, kde sa tiež začal hrať nohejbal vďaka nohejbalistom českej národnosti. V roku 1963 bola vytvorená dlhodobá mestská súťaž v Piešťanoch, zorganizovaná M. Fabianom. Uskutočnilo sa prvé medzimestské stretnutie Piešťany – Martin. Tento rok môže byť považovaný za oficiálny začiatok nohejbalu na Slovensku. Tu je potrebné spomenúť mená pánov Bartovica, Fabiana a Ing. Stankovského z Piešťan a pánov PhDr. Mazala a Sobeka z Martina, ktorých snahou a cieľom bolo založenie organizovaného nohejbalu na Slovensku.

Nohejbal sa na Slovensku ďalej rozširoval hlavne vďaka mládežníckym organizáciám, ktoré organizovali celoslovenské a celoštátne turnaječo charakterizovalo obdobie na konci šesťdesiatych rokov. V roku 1968 sa otvára neoficiálna, ale pravidelná súťaž Moravsko – Slovenská liga s účasťou družstiev z Piešťan a Martina. V prvom ročníku zvíťazila síce Slávia Kromeříž, ale v ďalších dvoch ročníkoch 1969–70 víťazia už Piešťany.

V roku 1973 konečne vzniká na Slovensku 6-členná Komisia nohejbalu pri SÚV ČSZTV, ktorá začala riadiť prvú oficiálnu súťaž –I. Slovenskú národnú nohejbalovú ligu, v ktorej štartovalo 6 družstiev: Kúpele Piešťany, Dukla Martin, Tesla Bratislava, Slovan CHZJD Bratislava, G1M Púchov a Keramoprojekt Trenčín. Táto súťaž sa hrala systémom šiestich turnajov, z ktorých tri boli vo dvojiciach a tri v trojiciach. Jej prvým víťazom sa stali Kúpele Piešťany, ktoré získali 57 bodov zo 60 možných. Druhá bola Dukla Martin s 51 bodmi a tretia Tesla Bratislava, ktorá získala 33 bodov. Podľa výkonov v lige bol menovaný výber SSR, ktorý v októbri 1973 nastúpil v Bratislave v prvom oficiálnom priateľskom zápase proti výberu ČSR. Neočakával sa žiaden úspech nášho družstva, zápas sa aj skončil viac než presvedčivo, v pomere 8:0 v prospech ČSR, avšak svoj cieľ splnil.

Medzitým, Komisia nohejbalu, po predchádzajúcich konzultáciách s Predsedníctvom SÚV ČSZTV, pripravila zvolanie ustanovujúcej konferencie na deň 5. novembra 1974 v Bratislave, kde vznikol oficiálny nohejbalový zväz, vtedy pod názvom Výbor nohejbalového zväzu (VNoZ) SÚV ?SZTV. Prvým predsedom sa stal Igor Rosenberg

VNZ riadil celoslovenskú ligu a pomáhal organizovať nielen činnosť krajských orgánov, ale aj pri rozbehu ich súťaží. Systém súťaží na Slovensku prechádzal od okresných a krajských súťaží až po l. nohejbalovú ligu. Okrem súťaží, VNZ zabezpečoval aj školenia trénerov a rozhodcov. Pomáhal aj pri rozširovaní a skvalitňovaní dobrovoľného funkcionárskeho aktívu vo všetkých krajoch.

Do roku 1987 sa hrali súťaže osobitne na Slovensku a v Čechách. V tomto roku však nastal zlom, pretože sa konečne podarilo založiť oficiálny Československý nohejbalový zväz (prvé pokusy o založenie takéhoto zväzu sa uskutočnili už 3. marca 1975 v Prahe, kde sa zišla koordinačná komisia obidvoch republikových výborov – Kratochvíl, Mačák, Rosenberg a Fabian. Sú tu dohodnuté federálne súťaže a nový súťažný poriadok. Je tiež podaná žiadosť na ÚV ČSZTV o vytvorenie federálneho zväzu. Plénum ústredného výboru schvaľuje síce zaradenie nohejbalu medzi športy v rámci ČSZTV, avšak ustanovenie federálneho výboru odkladá).

Už od nasledujúceho ročníka sa pravidelene organizovali Majstrovstvá ČSSR turnajovým spôsobom za účasti prvých troch družstiev národných líg.

Po novembri 1989 sa začala meniť organizačná štruktúra telovýchovy na Slovensku. 27. januára 1990 sa uskutočnila mimoriadna konferencia VnoZ v Bratislave, ktorá schválila premenovanie zo Slovenského nohejbalového zväzu (SNoZ) na Slovenskú futbaltenisovú asociáciu (SFTA) a schválila vlastne prvé, aj keď dočasné Stanovy. Tie boli zaregistrované na MV SR a SFTA sa tak stala samostatným právnym subjektom v rámci združenia – Asociácia športových zväzov SR. Pretože však vznikali nedorozumenia kvôli pomenovaniu “futbaltenisová” prišlo od 1. januára 1995 k zmene názvu na Slovenská nohejbalová asociácia, ktorý sa používa až dodnes.

Po rozdelení ČSFR a vzniku samostatnej SR v roku 1993, sa nohejbalové súťaže na Slovensku organizovali ako celoštátne už v samostatnej nezávislej republike. 8. júla 1993 bola vtedy ešte Slovenská futbaltenisová asociácia prijatá za riadneho člena Medzinárodnej nohejbalovej asociácie (IFTA).